Ako postupovať pri umiestnení diela vo verejnom priestore

Tento návod slúži na vyjasnenie postupu pre externých žiadateľov, inštitúcie aj občanov a jeho cieľom je zabezpečiť vysokú umeleckú kvalitu a odbornú správu diel, ktoré dotvárajú verejný priestor Bratislavy.

Praktické kroky obstarávania umeleckého diela

Každý investor – či už mesto, alebo súkromný developer – vstupuje do procesu ako iniciátor, ktorý definuje základný cieľ: vytvoriť kvalitný, funkčný a esteticky hodnotný priestor. Celý proces možno vnímať ako sériu kontrolných krokov, ktoré vedú od zámeru až po realizáciu.

Pred začatím: základné východiská

Pred spustením procesu je potrebné zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť – od toho závisí celý ďalší postup.*

*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].

Pred spustením procesu je ďalej vhodné ujasniť si:

  • Zámer diela – čo má dielo priniesť danému miestu a jeho používateľom, aká je jeho funkcia a symbolická hodnota a kde presne bude umiestnené.
  • Rozpočet a limity projektu – realistický finančný rámec pokrývajúci nielen realizáciu, ale aj budúcu údržbu a správu diela.
  • Charakter verejného priestoru – kto priestor používa, aká je jeho história, identita a urbanistický a prevádzkový kontext.
  • Právny a procesný rámec – aké povolenia a stanoviská bude zámer vyžadovať, či ide o pamiatkovo chránené územie a aký typ obstarávania sa uplatní.
  • Sloboda umeleckej tvorby – zadanie má byť jasné a konkrétne, no zároveň musí ponechávať dostatočný priestor pre tvorivosť autora.

Aké diela možno obstarávať

  • sochy a reliéfy;
  • umelecký mobiliár;
  • vodné prvky a fontány;
  • svetelné a zvukové inštalácie;
  • súčasné a dematerializované formy umenia.

Kľúčové princípy

  • Kvalita je dôležitejšia než cena – pri výbere umeleckého diela nesmie byť rozhodujúcim kritériom najnižšia cena, musí ním byť umelecká a spoločenská hodnota výsledku. (Viac v časti Kritériá a princípy posudzovania kvality)
  • Odborná porota je základom dobrého výsledku – zloženie poroty priamo ovplyvňuje kvalitu rozhodnutia. Nadpolovičná väčšina členov musia byť odborníci z relevantných oblastí, ktorí dokážu posúdiť návrhy nielen esteticky, ale aj z hľadiska kontextu a realizovateľnosti.
  • Férové podmienky pre účastníkov zvyšujú kvalitu návrhov – jasné zadanie, primerané odmeny a transparentný proces motivujú autorov k serióznej a kvalitnej práci.
  • Rešpektovanie umeleckej slobody je nevyhnutné – zadanie má definovať rámec a ciele, nie diktovať výsledok. Priestor pre tvorivosť je predpokladom vzniku hodnotného diela.

Postup

Príprava zadania

Investor si prizve odborníka – organizátora súťaže, kurátora alebo architekta –, ktorý pomáha pripraviť zadanie a nastavuje pravidlá súťaže. Kvalitne pripravené zadanie je jasné, no zároveň ponecháva priestor pre tvorivosť.

Zostavenie poroty

Nadpolovičná väčšina členov poroty by mali byť odborníci z relevantných oblastí (architektúra, výtvarné umenie, dizajn). Investor môže mať v porote svojho zástupcu. (Viac v časti Súťažná porota.)

③ Súťaž návrhov

Autori – umelci alebo interdisciplinárne tímy – predkladajú súťažné návrhy v lehote na to určenej na základe zadania. Férové podmienky a odmeny za účasť motivujú k vysokej kvalite.

④ Hodnotenie a výber víťaza

Porota posúdi návrhy z hľadiska estetiky, kontextu, funkčnosti a realizovateľnosti a odporučí víťazný návrh ako podklad pre rozhodnutie investora.

⑤ Zmluva a realizácia

Investor uzatvára zmluvu s vybraným autorom, ktorý návrh dopracuje do realizačnej podoby a zabezpečí jeho realizáciu vrátane finálneho osadenia v priestore.

⑥ Odborný dohľad

Počas realizácie je nevyhnutný odborný dohľad, ktorý zabezpečuje súlad výsledného diela s pôvodným návrhom a kvalitatívnymi požiadavkami.

⑦ Zabezpečenie starostlivosti

Hotové dielo sa odovzdáva správcovi, ktorý zabezpečuje jeho údržbu.

Najčastejšie chyby

  • príliš neurčité alebo, naopak, príliš rigidné zadanie – zadanie má byť jasné, ale neobmedzujúce;
  • nedostatok času na priebeh súťaže a následnú realizáciu;
  • výber podľa ceny namiesto kvality;
  • slabá alebo neodborná porota;
  • neprimerané alebo žiadne odmeny;
  • nerešpektovanie kontextu priestoru;
  • absencia odborného vedenia;
  • treba myslieť na údržbu a životnosť diela.

Odborná pomoc pri realizácii

Realizácia umeleckého diela vo verejnom priestore je spoločensky zodpovedný projekt, ktorý si vyžaduje koordináciu viacerých aktérov. Nasledujúce roly nie sú povinné, no ich zapojenie výrazne zvyšuje kvalitu výsledku. Neváhajte sa obrátiť o radu na oddelenie kultúry magistrátu alebo osloviť priamo spôsobilú osobu projektového manažéra.


Rola projektového manažéra

Realizáciu trvalého umeleckého diela vo verejnom priestore treba vnímať ako spoločensky zodpovedný projekt. Takýto projekt má svoje formálne náležitosti, jasne definovaný cieľ a vyžaduje koordináciu viacerých aktérov, ktorí sa do procesu zapájajú v rôznych fázach.

Pri rozsiahlych investíciách iniciovaných mestom je preto nevyhnutné, aby už na začiatku projektu bol určený manažér/manažérka (môže to byť napríklad konkrétna inštitúcia alebo poverený orgán). Ten preberá zodpovednosť za dosiahnutie kvalitnej realizácie umeleckého diela. Ak nie je táto zodpovednosť jasne stanovená, hrozí, že sa projekt v priebehu realizácie odkloní od pôvodného konceptu alebo sa dokonca nedokončí.

Projektový manažér by mal byť prítomný od začiatku až po ukončenie realizácie – od formulovania zámeru až po jeho naplnenie. Zodpovedá za zachovanie celistvosti projektu a pôvodnej idey zámeru a zároveň zabezpečuje efektívnu komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými, aby sa predišlo rozptýleniu kompetencií a nejasnostiam.


Rola kurátora/kurátorky

Na vybrané projekty v Bratislave je možné osloviť nezávislých kurátorov a kurátorky. Ich úlohou je garancia obsahovej a umeleckej kvality projektových zámerov. Kurátorská prax presahuje čisto výtvarné alebo architektonické hodnotenie – zahŕňa interpretáciu umeleckohistorických, spoločenských a politických súvislostí.

Kurátor môže:

  • odborne sprostredkovať výber vhodných autorov a autoriek;
  • byť partnerom pre architektov a urbanistov pri tvorbe kvalitných verejných priestorov.


Rola Slovenskej komory architektov (SKA)

SKA na základe žiadosti overuje súťažné podmienky súťaží, čím súťaži dáva punc kvality a férovosti. Zároveň poskytuje poradenstvo v oblasti prípravy súťaží návrhov.

Ak si výtvarné dielo svojím rozsahom, umiestnením alebo charakterom vyžaduje architektonické, urbanistické alebo krajinárske začlenenie do priestoru – vrátane zohľadnenia špecifických funkčných a prevádzkových nárokov, a teda aj účasti architekta v riešiteľskom tíme – musí SKA takúto výtvarno-architektonickú súťaž overiť.

Postup obstarávania podľa typu investora

Proces obstarávania sa líši podľa typu investora a rozsahu projektu, základné princípy však zostávajú rovnaké: dôraz na kvalitu, odborné posúdenie a rešpektovanie kontextu miesta.

Nový stavebný zákon (č. 25/2025) zavádza pre štát a samosprávy povinnosť umiestňovať umelecké diela do vybraných stavieb. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá stavebník, pričom do procesu vstupuje aj príslušný stavebný úrad.

Hlavné mesto môže v procese poskytovať konzultácie. Iniciátorom vzniku umeleckého diela vo verejnom priestore však môže byť aj súkromný subjekt alebo občianska iniciatíva.

Súkromný investor (developer)

Súkromný investor má flexibilnejší postup. Odporúča sa využiť formu vyzvanej súťaže (viac v časti Realizácia diela formou výtvarno-architektonickej súťaže), ktorá umožňuje osloviť obmedzený počet kvalifikovaných autorov a dosiahnuť vysokú kvalitu návrhov.

Pri menších projektoch sa ako najpraktickejší spôsob hľadania podoby malých umeleckých foriem vo verejnom priestore (do cca 100 000 €) odporúča verejná súťaž podľa Občianskeho zákonníka (§ 847 – 849):

  • nie je viazaná zákonom o verejnom obstarávaní;
  • umožňuje flexibilné nastavenie podmienok;
  • podporuje transparentný a férový výber;
  • umožňuje osloviť priamo vybraných umelcov (minimálne troch).

Aj keď dielo vzniká na občiansky podnet, ale má ísť o dielo vo verejnom priestranstve na mestskom pozemku, je potrebné, aby návrh prešiel riadnym procesom a schválila ho komisia.

Odporúčaný postup:

výber odborného konzultanta alebo organizátora súťaže;
príprava zadania;
oslovenie 3 – 5 autorov;
hodnotenie návrhov odbornou porotou/komisiou;
výber autora a realizácia diela.

Cieľom je vytvoriť umelecké dielo ako integrálnu súčasť architektúry a identity projektu.

Verejný investor (mesto, obec, štátna inštitúcia)

Pri verejných investíciách sa odporúča postupovať formou súťaže návrhov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (najmä § 119 – 125, ďalej § 117 – zjednodušený postup alebo § 74 – súťažný dialóg; upravené aj vyhláškou ÚVO č. 157/2016).

Pri verejných investíciách sa odporúča postupovať formou súťaže návrhov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (najmä § 119 – 125, ďalej § 117 – zjednodušený postup alebo § 74 – súťažný dialóg; upravené aj vyhláškou ÚVO č. 157/2016).
Tento postup zabezpečuje transparentnosť, otvorenosť a odbornú kontrolu procesu a zároveň umožňuje naplniť požiadavky stavebného zákona.

Odporúča sa konzultácia so Slovenskou komorou architektov alebo oddelením kultúry Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.

Proces zahŕňa:

prípravu zadania a súťažných podmienok;
vyhlásenie súťaže (spravidla otvorenej);
hodnotenie návrhov odbornou porotou;
výber víťazného návrhu;
 uzatvorenie zmluvy s autorom o návrhu a dodaní diela v sume až do 500-tisíc eur a realizácii diela.

Povinnosť verejných investorov podľa stavebného zákona

Zákon č. 25/2025 (§ 30) zavádza osobitnú povinnosť pre investorov, ktorí sú orgánmi verejnej moci.

Pri novej stavbe financovanej z verejných prostriedkov a určenej na používanie verejnosťou je stavebník povinný vyčleniť časť investičných prostriedkov na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela:

  • minimálne 0,5 % z predpokladanej hodnoty stavby;
  • maximálne 500 000 € na jednu stavbu.

Povinnosť sa uplatňuje najmä pri stavbách s investíciou nad 500 000 € a využíva sa najmä pri nových objektoch, no je vhodné aplikovať ju aj pri obnovách existujúcich stavieb – najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, zdravotnej a sociálnej starostlivosti alebo verejného priestoru. Povinnosť umiestnenia diela sa uplatňuje pri všetkých stavbách s investíciou nad 1 000 000 €.

Povinnosť sa nevzťahuje na stavby pre bezpečnosť štátu, stavby pre obranu štátu a na stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Komunitné a občianske iniciatívy

Pri komunitných projektoch (napr. pamätné tabule alebo menšie umelecké intervencie) je proces menej formálny, ale vyžaduje riešenie základných podmienok:

overenie vlastníckych vzťahov;

získanie súhlasu vlastníka (mesto, obec, spoločenstvo vlastníkov).

V prípade verejného priestoru je potrebné konzultovať zámer s mestom, ktoré môže:

  • posúdiť vhodnosť umiestnenia;
  • odporučiť lokalitu;
  • udeliť súhlas s osadením diela na svojom pozemku.

Aj pri tomto type projektov sa odporúča zabezpečiť odborné posúdenie návrhu porotou.

Proces umiestňovania podľa typu umeleckého diela

Postup umiestnenia nového trvalého umeleckého diela 

Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť*.

Dôležité: Väčšina diel (sochy, pamätníky, fontány) je podľa zákona považovaná za stavby, čo si vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu. Dielo musí byť staticky posúdené, bezpečné a odolné proti vandalizmu.

*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].

Schéma postupu

Príprava a podanie žiadosti

Žiadateľ predkladá písomnú žiadosť formou oficiálneho listu elektronicky do schránky mesta alebo fyzicky poštou či do podateľne: oddelenie kultúry Magistrátu hl. m. SR Bratislavy, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava.

V žiadosti musí byť uvedené, či ide o zámer trvalého alebo dočasného umiestnenia diela.

Prílohy:

a) Ideový zámer so zdôvodnením.
b) Forma realizácie – súťaž návrhov alebo priame zadanie (s uvedením autora).
c) Návrh lokality so zdôvodnením a s mapovým podkladom.
d) Fotopríloha lokality alebo objektu.
e) Finančné krytie, návrh vlastníckych vzťahov, údržby a správy diela.
f) Vizualizácia zámeru (predkladaná v prípade, že má žiadateľ konkretizovanú predstavu)

② Posúdenie úplnosti žiadosti

Žiadosťou sa zaoberá oddelenie kultúry magistrátu, ktoré overuje, či je úplná a relevantná – teda či je mesto správnym adresátom a či skutočne vlastní predmetný pozemok alebo stavbu. Ak žiadosť nie je úplná alebo správna, oddelenie kultúry o tom informuje žiadateľa. Ak je v poriadku, postup pokračuje ďalším krokom.

③ Získanie stanovísk odborných útvarov

Oddelenie kultúry si vyžiada stanoviská príslušných odborných útvarov magistrátu podľa povahy konkrétneho zámeru. Môže ísť o:

  • majetkovoprávnu informáciu;
  • územnoplánovaciu informáciu;
  • stanovisko správcu cesty alebo zelene;
  • stanovisko kancelárie primátora a dotknutej mestskej časti;
  • stanovisko samotného oddelenia kultúry (ak má dielo po osadení prejsť do vlastníctva hlavného mesta).

④ Rokovanie komisie v konzultačnom režime

Oddelenie kultúry predkladá žiadosť spolu so získanými stanoviskami na rokovanie komisie pre diela vo verejnom priestore v konzultačnom režime.

Ďalší postup podľa spôsobu vzniku diela

Ak má dielo vzísť zo súťaže návrhov: Komisia sa vyjadruje k súťažným podmienkam a mesto nominuje svojho zástupcu do súťažnej poroty. Odporúča sa uzavrieť memorandum o spolupráci medzi mestom a žiadateľom.

Ak ide o umiestnenie konkrétneho hotového diela: Komisia posudzuje zámer v hodnotiacom režime za účasti externých expertov. Ak zámer schváli, mesto vydá súhlasné stanovisko.

⑥ Realizácia a osadenie diela

Po schválení zámeru nasleduje realizácia v súlade s podmienkami stanovenými mestom a príslušnými orgánmi (stavebný úrad, KPÚ a pod.)


Postup umiestnenia hotového umeleckého diela

Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť.*

Ak žiadateľ plánuje umiestniť už existujúce dielo, predkladá žiadosť, v ktorej zaujme stanovisko k hodnotiacim kritériám komisie pre diela vo verejnom priestore (viac v časti Kritériá a princípy posudzovania kvality umenia vo verejnom priestore). Komisia zámer posúdi v rámci hodnotiaceho režimu.

*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].

Schéma postupu

Podanie úplnej žiadosti na oddelenie kultúry.

Posúdenie relevancie a vlastníctva pozemku.

Získanie stanovísk odborných útvarov (majetkovoprávne, územnoplánovacie, správca zelene/cesty).

Rokovanie komisie v hodnotiacom režime (za účasti externých expertov).

Vydanie súhlasného stanoviska mesta (v prípade schválenia).

Ohlásenie stavebnému úradu (ak ide o stavbu).


Postup umiestnenia zapožičaného alebo darovaného diela

Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť.*

Kľúčovým rozdielom oproti trvalému umiestneniu je zmluvné ošetrenie vzťahov medzi vlastníkom diela a vlastníkom pozemku (mesto alebo mestská časť). Zmluva musí jasne definovať zodpovednosť za údržbu, poistenie a podmienky vrátenia diela.

*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].

Schéma postupu

Podanie žiadosti na oddelenie kultúry so špecifikáciou dĺžky zapožičania.

Posúdenie komisiou pre diela vo verejnom priestore v hodnotiacom režime.

Uzatvorenie zmluvy o výpožičke alebo dare, ktorá definuje zodpovednosť za údržbu, poistenie a podmienky vrátenia diela.


Postup umiestnenia dočasného umeleckého diela

Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť.*

*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].

Začiatok procesu je identický s trvalými dielami – žiadosť sa podáva na oddelenie kultúry a zámer posudzuje komisia pre diela vo verejnom priestore. Kritériá kvality sú rovnaké (bezpečnosť, zákonnosť, estetický prínos), s prihliadnutím na dočasnosť a reverzibilitu zásahu. Po schválení komisiou proces preberá sekcia správy nehnuteľností.


Miestne poplatky za zabratie verejného priestoru

  • Trvanie 1 až 364 dní: Žiada sa o zaujatie verejného priestranstva, za ktoré sa platí miestna daň.
  • Trvanie 365 dní a viac: Považuje sa za nájom a vyžaduje si nájomnú zmluvu (komerčnú alebo symbolickú).

Schéma povoľovania (podľa toho, kde sa dočasné dielo nachádza)

Podanie žiadosti a získanie súhlasného stanoviska komisie.

Vybavenie povolenia na zaujatie verejného priestranstva (do roka) alebo nájomnej zmluvy (nad rok).

Prípadné stanovisko správcu cesty alebo zelene podľa lokality.



Postup pri spracovaní podnetu na umiestnenie pamätnej tabule

Pamätné tabule na fasádach nie sú stavbami, a preto nevyžadujú ohlásenie stavebnému úradu. Výnimkou sú pamiatkovo chránené objekty a územia (zóny a rezervácie), kde je nevyhnutné stanovisko krajského pamiatkového úradu.

Kritériá kvality

  • Profesionalita: návrh musí pripraviť grafický dizajnér alebo umelec; pri textových tabuliach odborník na typografiu.
  • Jazyk: striktné dodržiavanie zákona o štátnom jazyku – slovenčina na prvom mieste.
  • Umiestnenie na súkromných objektoch: postup je odporúčaný, mesto ponúka konzultačné kapacity na dosiahnutie kvality.

Konkrétne príklady sa nachádzajú v časti manuálu o podobách umenia.

Schéma povoľovania (podľa toho, kde sa pamätná tabuľa nachádza)

Overenie vlastníctva budovy (kataster nehnuteľností: zbgis.skgeodesy.sk alebo mapa majetku mesta: data.bratislava.sk).

Získanie súhlasu vlastníka objektu.

V prípade pamiatky alebo pamiatkového územia: žiadosť o stanovisko krajského pamiatkového úradu.

Podanie žiadosti na oddelenie kultúry mesta (pri mestských budovách povinné, inak odporúčané).

Vydanie stanoviska a následná realizácia.

V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].

Obsahové limity umeleckých diel a jazykové pravidlá

  • Právny súlad: Obsahová stránka a symbolika umeleckých diel vo verejnom priestore nesmie byť v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, nesmie niesť symboliku totalitných režimov, nesmie podnecovať neznášanlivosť a diskrimináciu.
  • Časový odstup: Pri memoriálnych dielach (osobnostiach) by malo uplynúť aspoň 5 rokov od úmrtia. Dobrý príklad súťaže návrhov – Pamätník obetiam covidu-19 (možno sa ním inšpirovať).
  • Unikátnosť: Jedna osobnosť by mala mať v meste spravidla len jedno reprezentatívne dielo.
  • Jazykové pravidlá: V zmysle § 5 zákona č. 270/1995 o štátnom jazyku sa nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku.

    Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.*

*Stavebník môže požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu. 

Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, sa poradie textov neurčuje.

Ďalšie podmienky realizácie

Mesto nie je jediným regulátorom umiestňovania diel na svojom území. Súhlas mesta so zámerom neznamená, že dielo možno okamžite realizovať. Pred začatím realizácie treba zvážiť viaceré externé povinnosti a súhlasy:

  • Stavebný úrad – väčšina diel sa považuje za stavbu, a preto je potrebné každé umiestnenie nahlásiť príslušnému stavebnému úradu.
  •  Krajský pamiatkový úrad Bratislava (KPÚ BA) – Na území Bratislavy sa nachádza niekoľko pamiatkových území, ako aj veľké množstvo objektov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami (pozri časť Verejná a štátna správa  Krajský pamiatkový úrad Bratislava). Národnými kultúrnymi pamiatkami sú aj rozsiahle areály a verejné priestory v meste, vrátane Horského parku, Medickej záhrady či Sadu Janka Kráľa, a to vrátane jeho predpolia vymedzeného Dunajom a dvomi mostami. Pri zámeroch umiestnenia umeleckých diel na plochách či fasádach týchto národných pamiatok, ako aj v pamiatkových územiach, je potrebné rozhodnutie KPÚ BA.
  • Správca cesty – správcom miestnej cesty môže byť mesto alebo mestská časť. Cesta zahŕňa nielen vozovku, ale aj krajnice. Ak sa dielo nachádza na mestskom pozemku, ktorý však spravuje mestská časť, je rozhodujúce prvoradé riešenie s príslušným správcom cesty.
  • Protipovodňová ochrana a záplavové územia – neodporúča sa umiestňovať diela do záplavového územia (Mapa záplavového územia) a každé umiestnenie v jeho blízkosti do 23 m od hranice územia vyžaduje súhlas štátnych orgánov vodnej správy.
  • Orgány územného plánovania (mesto a mestská časť) – väčšie diela môžu byť v rozpore s územným plánom. Napríklad pri pamätnej tabuli nie je súlad s plánom zásadný, ale pri pamätníku na otvorenom priestranstve je dobré overiť súlad s územnoplánovacími informáciami cez odborné útvary magistrátu (Útvar hlavného architekta mesta Bratislava).
  • Správca zelene – ak dielo zasahuje do zelene, je potrebná komunikácia s jej správcom podľa konkrétnej lokality.

Na čo ešte myslieť:

  • Finančné krytie zámeru – dielo musí mať zabezpečené financovanie celej realizácie.
  • Vlastníctvo a správa – treba jasne určiť, kto bude dielo vlastniť, spravovať a zabezpečovať údržbu a opravy. Ak vlastník diela nie je vlastníkom pozemku alebo fasády, vzťah je nutné ošetriť zmluvne.
  • Bezpečnosť a technické parametre – dielo musí byť stabilné, odolné proti poveternostným vplyvom aj vandalizmu a musí mať zabezpečenú statiku.


Kedy sa dielo považuje za stavbu

Nie je možné automaticky určiť, či je socha, pamätník alebo fontána hnuteľnou vecou, nehnuteľnosťou alebo stavbou. Právne posúdenie vždy závisí od konkrétneho prípadu* – najmä od toho, či je dielo pevne spojené so zemou, ako bolo technicky osadené, či ho možno demontovať bez poškodenia a aký postup sa zvolil pri jeho vzniku.

Občiansky zákonník síce definuje nehnuteľnosti, no pojem stavby podrobnejšie rozpracúva až stavebný zákon, pričom z neho vyplýva, že nie každé umelecké dielo vo verejnom priestore je automaticky stavbou a nehnuteľnosťou. V praxi neexistuje jednotný výklad a rovnaké dielo môžu rôzni aktéri posúdiť odlišne, preto je vždy potrebné individuálne hodnotenie vrátane preverenia evidencie vlastníka a prípadnej pamiatkovej ochrany.

*Od 1. 4. 2025 platí nová vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 o členení stavieb na tomto linku, príloha. Podľa nej:

  • fontány sú inžinierske vodné stavby – vodohospodárske stavby, kód 2216;
  • sochy a pamätníky sú inžinierske stavby vybavenosti – stavby pre kultúru, kód 2520.

Príklad umeleckého diela, ktoré je stavbou (je postavené stavebnými prácami, je pevne spojené so zemou a jeho vybudovanie podliehalo schvaľovaniu stavebným úradom):

Pomník Imricha Karvaša
Štefan Papčo, 2024 – 2025

Pomník sa nachádza pred budovou Národnej banky Slovenska. Štefan Papčo vytvoril 5-metrovú sochu zo sivej žuly s povrchom štiepaným do zložitej siete zárezov, priehlbín a zalomení, ktoré akoby zväzovali dôstojnú monumentálnu postavu a evokovali komplikované osudy nielen samotného Karvaša, ale aj ďalších jeho spolupútnikov. Jeho tvár je dobre rozpoznateľná, ale celkové vyznenie sochy je univerzálne a humanistické. Socha je osadená v dlažbe na kamennom podstavci, ktorého povrch je zvrásnený rovnobežnými vrypmi a v prednej časti je veľkými písmenami vyhĺbené meno IMRICH KARVAŠ.

Pamätník novembra 1989
Emanuel Zatlukaj, Branislav Lackovič, Jakub Trajter, 2025

Pamätník je umiestnený na Námestí slobody, jednom z centrálnych priestorov novembrových zhromaždení v roku 1989. Dielo svojím vyhotovením pripomína silu mierumilovného davu, ktorý sa vzoprel politickému nátlaku a bez použitia násilia si dokázal vynútiť požadované zmeny systému. Protestujúci dav symbolizujú bronzové odtlačky stôp na vrchnej časti betónového monobloku vystupujúceho do priestoru. Jeho čelnú stranu dopĺňa nápis 1989 v bronze a na ploche chodníka pred monoblokom štokovaný a pigmentovaný nápis NOVEMBER.

Príklad umeleckého diela, ktoré nie je stavbou (je položené na pozemku bez potreby pevného spojenia so zemou):

Črevo
Anetta Mona Chişa, Lucia Tkáčová, 2020

Autorky dielo vytvorili v roku 2020 špecificky pre verejný priestor mesta Chemnitz (Saská Kamenica), ktorému dodnes dominuje 7,1 metrov vysoká bronzová hlava Karla Marxa. Autorky reagovali na túto „hegemonickú hlavu“ doplnením zvyčajne neviditeľnej a nepriznanej časti tela – hrubého čreva – čím do pomníkovej ikonografie vniesli telesnosť, ktorá narúša tradíciu oddeľovania hlavy od tela a racionality od fyzickej skúsenosti. Dielo tak kriticky prehodnocuje všeobecný názor, že hlava by mala byť hlavným riadiacim centrom ľudského organizmu s výhradným vplyvom na naše konanie či celkovú osobnosť. Dielo Črevo je v jeho novom kontexte v areáli bratislavskej ZOO možné interpretovať ako „monument mikrobiómu“ – vodorovný a inkluzívny orgán, ktorý upriamuje pozornosť na voľným okom neviditeľný, ale systémové procesy ovplyvňujúci svet mikroorganizmov. Na podporu tohto vnímania socha svojím haptickým povrchom nabáda k somatickému prežívaniu v horizontálnom, nehierarchickom priestore, ktorý je možné preliezať, hrať sa v ňom alebo na ňom odpočívať.