Ako rozlíšiť rôzne podoby umenia v meste
Závojová fontána, Jozef Vachálek, 1978. Foto: Matej Hakár, Zdroj: umeniemesta.sk
Táto kapitola opisuje základné podoby umenia vo verejnom priestore – od tradičných pamätníkov a architektonicky integrovaných diel až po dočasné zásahy, nové médiá a participatívne formy. Ponúka prehľad typov tohto umenia, jeho funkcií, časového trvania a spôsobu, akým dopĺňajú svoje okolie. Cieľom je vytvoriť spoločný pojmový rámec, ako správne pomenovať, rozlišovať, pochopiť a chrániť rôzne druhy verejného umenia v našom meste.
Umelecké dielo vo verejnom priestore je zásah umelca (výtvarný, architektonický či intermediálny), ktorý sa nachádza na mieste prístupnom pre každého. Od bežných úžitkových prvkov v meste sa líši tým, že:
- má umelecký zámer a originálnu autorskú výpoveď;
- prináša estetickú a kultúrnu hodnotu;
- poľudšťuje zastavané prostredie a pôsobí na intelektuálny a duševný rozvoj človeka;
- slúži ako orientačný bod, mestotvorný prvok a komunikačné médium, ktoré podnecuje ľudí k stretávaniu sa a k spoločnej diskusii o umení;
- podnecuje kreativitu človeka;
- dáva príležitosť na vznik genia loci určitého miesta, tvorí priestor na rozjímanie;
- sprostredkúva základné hodnoty našej spoločnosti a posolstvá smerom k verejnosti;
- je nositeľom informácie, rozpráva príbehy minulých generácií a píše príbehy pre budúcnosť;
- má silnú sociálnu funkciu, môže reprezentovať rozmanité komunity a skupiny obyvateľstva a posilňuje ich význam v spoločnosti;
- reaguje na spoločenskú situáciu a rozvíja občiansku spoločnosť;
- vzdeláva a podnecuje k tolerancii voči novému a nenormatívnemu;
- môže prispieť k zvýšeniu ekonomického potenciálu mesta alebo lokality.
Umenie vo verejnom priestore sa v minulosti tradične spájalo predovšetkým s komemoratívnou funkciou (pamätníky, pomníky, pamätné tabule, sakrálne objekty). Diela mali reprezentatívny charakter, vyjadrovali mocenské alebo náboženské idey, posolstvá a často sa v nich uplatňovala heroizujúca ikonografia.
V 20. storočí sa verejné umenie postupne demokratizuje, jeho forma sa uvoľňuje od tradičných polôh sochárstva k abstraktnejším až po takzvané rozšírené pole sochárstva, ktoré otvára možnosti na využitie nových médií, objektu, inštalácie či performatívneho umenia. S technologickým rozmachom pribúdajú nové formy a možnosti výroby, použitie experimentálnych materiálov, uplatnenie dizajnu, digitálnych médií, svetla, zvuku a systémov umelej inteligencie.
V súčasnosti sa pri tvorbe verejného umenia kladie vyšší dôraz na zapojenie obyvateľov, resp. používateľov priestoru. Tvorba diel je založená na medziodborovej spolupráci, plánuje sa vopred s ohľadom na existujúce priestorové a komunitné rámce. Kladie sa dôraz na udržateľnosť, inkluzívnosť a ekologické hodnoty. Dielo by malo nadväzovať na umeleckohistorické tradície a reflektovať potreby súčasnej spoločnosti v rámci zachovania všeobecnej bezpečnosti a medziľudskej úcty.
Rozdelenie podľa kontextu/umiestnenia
Exteriérové diela
Trvalé alebo dočasné diela vo verejnom priestore, ktoré interagujú s poveternostnými podmienkami.
Interiérové diela
Diela v interiéri verejných budov, ktoré majú spravidla iné technické parametre.
Architektonicky integrované diela
Súčasť architektonického konceptu stavby, nachádzajú sa v exteriéri aj interiéri.
Rozdelenie podľa trvania
Permanentné diela
Diela trvalej povahy sú v priestore umiestnené dlhodobo a tvoria stálu súčasť prostredia. Na rozdiel od tých dočasných preto musia byť fyzicky odolnejšie, lepšie zohľadňovať kontext miesta a obhájiť si myšlienku, ktorú dielo reprezentuje.
Vzhľadom na význam umiestnenia permanentného diela na verejnom priestranstve by malo samotnej realizácii predchádzať odborné posúdenie zámeru, expertné posúdenie kvality diela a dohoda so všetkými zúčastnenými stranami (napr. v rámci verejnej či vyzvanej súťaže návrhov).
Permanentné diela
- tvoria dlhodobú súčasť prostredia;
- majú vysokú fyzickú odolnosť;
- zohľadňujú hlbší kontext miesta a nadčasovosť myšlienky;
- vyžadujú odborné posúdenie kvality zámeru;
- predpokladajú dohodu všetkých zúčastnených strán v rámci súťaže návrhov.
Dočasné diela, umelecké intervencie a performatívne formy (diela dočasnej povahy)
Dočasné umelecké intervencie sú umiestnené vo verejnom priestore spravidla do jedného roka. Patria sem kurátorské projekty, inštalácie vytvorené pre konkrétne miesta či festivaly umenia ako Biela noc, ktoré nemusia spĺňať také prísne technické nároky ako trvalé diela. Hoci na ich trvácnosť kladieme menšie požiadavky, o to dôležitejšia je ich aktuálnosť, odvaha experimentovať a schopnosť komunikovať s okolím. Práve ich dočasnosť dáva autorom väčšiu tvorivú slobodu, vďaka čomu môžu rýchlo reagovať na spoločenské témy a skúšať nové prístupy vo verejnom priestore bez trvalého zásahu.
Diela robia z mestského prostredia živšie a podnetnejšie miesto pre život. Kritériá na osadenie sú z hľadiska povoľovacích procesov menej prísne, často stačí povolenie na osobitné užívanie verejného priestranstva a oznámenie zámeru mestskej časti. Aj pri týchto dočasných dielach však musíme vopred jasne určiť, kto zodpovedá za ich správu, údržbu a deinštaláciu, ako aj vypracovať harmonogram termínov inštalácie, trvania a odstránenia diela.
Dočasné diela a intervencie:
- v priestore zostávajú do jedného roka;
- autorom umožňujú väčšiu tvorivú slobodu;
- reagujú na aktuálne spoločenské témy;
- majú voľnejšie technické nároky a jednoduchšie povoľovanie;
- vyžadujú jasne určenú zodpovednosť za údržbu;
- majú vopred stanovený termín trvania.
Rozdelenie podľa typu
Táto kapitola rozlišuje rôzne formy umenia vo verejnom priestore a vytvára základnú terminológiu, ktorú používame. Každú kategóriu ilustrujeme na konkrétnych príkladoch z praxe.
Cieľom nasledujúceho prehľadu je stručne vysvetliť pojmy a predstaviť základné druhy hmotných diel. Pomáha tak lepšie porozumieť už existujúcemu umeniu v uliciach a jasnejšie definovať jeho zmysel a cieľ.
Dielo spojené s architektúrou
Architektonicky integrované umelecké dielo, ktoré je priamo súčasťou stavby alebo urbanistickej štruktúry. Architektúru esteticky aj symbolicky obohacuje, pričom naplno využíva jej koncepčné, funkčné, materiálové a kompozičné možnosti.
Kolumbárium
Ferdinand Milučký, 1967
Monumentálna betónová vlna Kolumbárium reprezentuje vysokokvalitné spojenie krajinárskej, architektonickej a sochárskej tvorby. Architekt Ferdinand Milučký výtvarne čistým, minimalistickým spôsobom vyznačuje terénnu vrstevnicu, symbolickú os pietneho priestoru. Autorský zámer sa nesnaží o úpravu prírody na obraz architektúry, ale, naopak, prispôsobuje sa prírodným danostiam terénu a usiluje sa o čo najlepšie začlenenie diela do lesného prostredia. V tom spočíva nadčasovosť skulpturálnej vlny, ktorej umelecká hodnota pretrvala, aj keď pôvodný účel diela je už vlastne nečitateľný.
Zdroj: umeniemesta.sk
Abstraktná sklomozaika
Dezider Castiglione, 1967
Abstraktná sklomozaika na fasáde budovy od autora Dezidera Castiglioneho je jednou z prvých monumentálnych realizácií vo verejnom priestore, ktoré využívajú jazyk abstrakcie vychádzajúci z bruselského štýlu. Dielo je integrálnou súčasťou architektúry a vyniká odvážnou farebnosťou a tvaroslovím na hranici surrealizmu. Ide o príklad výrazného autorského vstupu do verejného priestoru. Zároveň treba podotknúť, že dielo a jeho okolie bolo znehodnotené nevhodnými zásahmi a úpravami.
Zdroj: umeniemesta.sk
Tri geometrické objekty
Vladimír Dedeček, 1973 – 1977
Dedeček na fasádu svojich budov navrhol geometrizujúce objekty, ktoré predstavujú znak, orientačný prvok, podľa ktorého možno vysokoškolský areál rozpoznať už z diaľky. Okrem estetickej a orientačnej funkcie plnia tieto objekty aj úlohu doplnkových tieniacich prvkov – slnolamov – siahajúcich cez štyri podlažia pavilónov. Zdroj: umeniemesta.sk
Zdroj: umeniemesta.sk
Reliéf, mozaika a iné (2D) objekty
Reliéf stojí na hranici medzi plochou a priestorom. Využíva plošné modelovanie a najčastejšie ho nájdeme na fasádach budov, deliacich stenách, vstupných portáloch alebo ako súčasť pamätníkov. Vďaka svojej forme dokáže rozprávať ucelené príbehy, ale aj vyjadrovať abstraktné myšlienky.
Mozaika je výtvarná technika, ktorá skladá výsledný obraz alebo vzor z drobných kúskov kameňa, skla, keramiky či kovu. Tieto prvky sa vkladajú priamo do podkladu, napríklad do malty, cementu alebo lepidla, čím vytvárajú obraz alebo ornament.
Dvetisícročná Bratislava
Juraj Meliš, 1979 – 1980
Reliéfy lemujúce múr kopírujú terén v blízkosti hlavnej stanice. Pre prichádzajúcich cudzincov aj miestnych predstavujú symbolickú bránu do histórie a identity mesta. Každý reliéf má vlastné tematické zameranie v chronologickom slede a je zložený z historických artefaktov, ako sú archeologické nálezy a architektúra doplnená pôvodnými historickými nápismi. Sochár zobrazený obsah konzultoval so širokým tímom odborníkov, spolupracoval s historikmi a architektom Imrichom Puškárom.
Zdroj: umeniemesta.sk
Reliéf
Milan Dobeš, 1980
Súčasťou betónového oporného múru na Radvanskej ulici je reliéf Milana Dobeša vo forme horizontálneho vlysu zloženého z geometrických prvkov – kruhov, kružníc a štvorcov – , ktoré patria do typického registra Dobešovho abstraktného výtvarného programu zameraného na vyjadrenie dynamických a konštruktívnych vzťahov. Na vznik tohto vtedy nového umenia vplývali tak rozvoj vedy a techniky, ako aj racionalizácia ľudskej činnosti, čo podmienilo odlišnú estetiku a rozšírilo umenie o ďalšie dimenzie – optické hry, kinetiku, nové neumelecké materiály, svetelné efekty a pod.
Zdroj: umeniemesta.sk
Cválajúce kone
Anna Kišáková, 1977 – 1979
Reliéfne stvárnený panelový plot uzatvára areál dostihovej dráhy. Basreliéf zobrazuje horizontálne komponované, nad sebou umiestnené štylizované konské hlavy zachytené z profilu v dynamickom pohybe. Kompozícia je premyslená tak, že jednotlivé panely s tým istým vzorom na seba nadväzujú a vytvárajú súvislý celok.
Zdroj: umeniemesta.sk
Mladosť a veda
Jarmila Dicová-Ondrejková,
Mikuláš Dic, 1984
Keramická glazovaná mozaika zobrazuje imaginatívnu kompozíciu pozostávajúcu zo súboru štylizovaných figúr a rastlinných motívov, doplnenú o geometrické útvary. Vyznačuje sa harmonicky zladenou farebnou paletou, založenou na rovnováhe teplých a studených tónov a oživujúcou inak uniformne pôsobiaci priestor vstupného átria. Stvárňuje vedecké a chemickotechnologické procesy v prepojení na život človeka a prírody, čím priamo nadväzuje na funkciu Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.
Zdroj: umeniemesta.sk
Diela v interiéroch verejných budov
Primárnou funkciou takýchto umeleckých diel bolo predovšetkým esteticky dotvárať prostredie, prinášať vizuálny zážitok a kultivovať verejnosť. Mozaiky, reliéfy a nástenné maľby vznikali pre konkrétne miesto a prostredie. Umiestňovali sa na steny či deliace priečky a sú integrálnou súčasťou architektúry.
Keramický reliéf,
Richard Langer, 1980 – 1984
Monochromatický glazovaný reliéf projektoval ako súčasť foyeru nemocnice projektový ústav Zdravoprojekt. V súčasnosti je reliéf z veľkej časti opticky prekrytý stavbou lekárne, ktorú do haly necitlivo a nevhodne vstavali po roku 1989, čím značne narušili pôvodnú koncepciu otvoreného priestoru dotvoreného umeleckými dielami a rastlinstvom.
Zdroj: umeniemesta.sk
Monumentálny art protis
Ladislav Gandl, sála ŠD Jura Hronca
Tapiséria je forma textilného umenia; monumentálneho závesného obrazu realizovaného textilnou technikou. Pojem pochádza z francúzskeho slova tapis (koberec) či tapisserie, čo v preklade zastupuje nástennú tapetu, vyšívanú prácu, čalún alebo poťah. V monumentálnej tvorbe na našom území sa najčastejšie rozlišuje tkaná tapiśeria – gobelín a netkaná tapiséria – art protis. Od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa tvorba odkláňa od tradičného gobelínu a čoraz viac sa skloňuje kategória autorsky tkanej tapisérie, ktorá má experimentálny až plastický charakter.
Zdroj: Galéria mesta Bratislavy, 2025
Deliaca stena
Juraj Gavula, 1985
Vyčleňuje priestrannú prevádzku občerstvenia nemocnice, ktorá funguje od jej otvorenia do súčasnosti. Výtvarne stvárnené deliace steny majú úžitkovú funkciu. Stoja na pomedzí architektúry, dizajnu a voľného umenia. Obvykle sa uplatňujú v rekreačných a reštauračných zariadeniach, v hoteloch, motorestoch, často aj v nemocniciach. Sú originálnou a často najnápaditejšie stvárnenou súčasťou interiérov mnohých nevýrazných a tuctových stavieb.
Zdroj: umeniemesta.sk
Drobná architektúra, dizajn, herný prvok
Drobné stavby a objekty, ktoré spájajú praktické využitie s umeleckým spracovaním. Odlišujú sa od bežnej sériovej výroby a do priestoru vnášajú jedinečnosť. Sú to interaktívne prvky, ktoré kultivujú svoje okolie a zvyšujú kvalitu trávenia voľného času v meste.
Špirálová rozhľadňa
Ivan Jarina, 2014
Špirálovitá rozhľadňa sa nachádza v areáli Vodárenskej záhrady v blízkosti fontány Kvapka. Spája funkčný a estetický prvok a prirodzene zapadá do architektonicko-krajinárskeho riešenia areálu. Ukrýva v sebe technické zázemie fontány a z hornej plošiny ponúka panoramatický výhľad na okolie.
Zdroj: umeniemesta.sk
Integrácia
Stanislav Mikuš, 2005
Pylóny stoja samostatne z oboch strán pešieho chodníka spojeného s cyklistickou cestou. Dielo je významovo aj fyzicky späté s tzv. Petržalským korzom, ktoré na svojom južnom okraji ústi k ŽST Petržalka. Pylóny vytvárajú pomyselnú vstupnú či výstupnú bránu a na symbolickej úrovni tak tento priestor zvýznamňujú.
Zdroj: umeniemesta.sk
Preliezačka Lúka a potok
Jaroslava Šicková, 1984
Mierne zaoblené betónové vlny vytvorené pre detské ihrisko sú vhodné na lozenie, preskakovanie aj posedenie. Na zvlnených pásoch betónu sú umiestnené menšie keramické reliéfy symbolizujúce letnú lúku (žlté a oranžové kvety, motýle, slnko) a spod nej vytekajúci potok (keramické vlnky v modrých a tyrkysových odtieňoch). Dielo svojím výtvarným jazykom vhodne dopĺňa funkciu aj estetiku panelového sídliska.
Zdroj: umeniemesta.sk
Slnečné hodiny
Štefan Prokop, 1988
Rovníkové slnečné hodiny poňal sochár Štefan Prokop ako samostatný architektonicko-sochársky objekt, osadený uprostred vegetácie pri Prístavnom moste. Na ich tvorbe spolupracoval s viacerými architektmi. Funkčné hodiny pri slnečnom počasí ukazujú čas a uprostred sú výtvarne dotvorené kruhovým reliéfnym terčom so štylizovanou ľudskou postavou. Dielo pôsobí ako solitér, ale v súčasnosti nemusí mať rozpoznateľnú funkciu slnečných hodín. Aj preto svojím spracovaním zlákalo amatérskych horolezcov, ktorí sa svojvoľne rozhodli do diela vstúpiť zo zadnej strany a pridať mu funkciu boldrovacej lezeckej steny. Pri plánovaní monumentálneho diela je nutné počítať s bezpečnosťou a otvorenou interpretáciou, ktorá môže nastať časom, a vedieť jej vhodne predchádzať alebo počítať s možnosťami interaktivity.
Zdroj: umeniemesta.sk
Mušľa
Alexander Bilkovič, 1986
Špirálovito sa vinúca kĺzačka so zaoblenými výčnelkami abstrahovaného tvaru lastúry slúži ako preliezačka. V priestore na seba púta pozornosť vysokou dizajnérskou kvalitou. Sochár a dizajnér A. Bilkovič navrhol niekoľko typov hrových prvkov (preliezačky, šmykľavky, kolotoče) pre deti. Boli vyrobené v limitovaných sériách a nachádzali sa na ihriskách materských škôl a sídlisk.
Zdroj: umeniemesta.sk
Herné prvky pre deti
Jozef Horváth, 60. až 70. roky 20. storočia
Sústavy plastík na pomedzí dizajnu sú zložené z kolkových prvkov ukladaných na seba spôsobom evokujúcim stavebnicu. Ich skladobný princíp je založený na spojení jednoduchých geometrických prvkov tvarovaných do organických foriem. Funkčne a esteticky dotvárajú prostredie areálu bývalej materskej školy, pre ktorú boli vytvorené.
Zdroj: umeniemesta.sk
Fontána, studňa, vodný prvok
Tieto diela pracujú s vodou ako s hlavným umeleckým materiálom, pričom využívajú jej dynamiku a vlastnosti. Keďže ide o technicky náročné realizácie, nezaobídu sa bez starostlivého hospodárskeho plánu a premyslenej stratégie prívodu a spracovania vody. Aby zostali funkčné, potrebujú pravidelnú revitalizáciu a údržbu technických častí.
V meste plnia hneď niekoľko dôležitých úloh. Okrem toho, že skrášľujú priestor, fungujú v horúčavách ako prirodzené ochladzovače vzduchu. Sú to miesta, ktoré lákajú ľudí zastaviť sa a oddýchnuť si. Samostatnú kategóriu tvoria pitné fontánky, ktoré zabezpečujú osvieženie obyvateľov a zároveň môžu byť riešené ako dizajnovo-výtvarné kúsky.
Fontána Družba – Kvet lipy
Karol Lacko, Juraj Hovorka, Virgil Droppa st., Juraj Hlavica, 1978 – 1980
Fontánu Družba navrhol štvorčlenný kolektív ako centrálny bod Námestia slobody s radiálno-kruhovou kompozíciou. Tvorí ju ústredná monumentálna plastika Kvet lipy v tvare abstrahovaného lipového kvetu, umiestnená uprostred kruhovej fontány s kaskádovitým usporiadaním. Fontána bola navrhnutá tak, aby voda striekala do veľkej výšky a do strán z dýz v strede kvetu, ale aj z perforovaných gúľ umiestnených v nádrži. Voda steká nadol cez kamenné stupne nádrže. Pochôdzna fontána je sprístupnená ve
Zdroj: umeniemesta.sk
Fontána Rodina
Irina Kedrová, Anna Dandárová, 1979
Rozmerná fontána je súčasťou terasovitého námestia a svojím výtvarným riešením vhodne reaguje na terén. Fontánu tvorí trojica kaskádových nádrží, z ktorých voda steká cez zaoblené kamenné stupne. V nádržiach sú osadené menšie objekty s dýzami, ktoré svojím tvarom pripomínajú hríby alebo dáždniky. Pozoruhodný je efekt vody stekajúcej po ich strieškach.
Zdroj: umeniemesta.sk
Fontána
Juraj Gavula, 1989
Na nádvorí Zichyho paláca s komornou atmosférou sa nachádza minimalistická fontána. Vznikla v čase, keď historická budova slúžila ako Dom občianskych obradov, a autor Juraj Gavula pri jej realizácii vychádzal z funkcie objektu. Tvar fontány je inšpirovaný symbolom šťastia – podkovou. Fontána je príkladom vhodného prepojenia modernej formy s historickou architektúrou, pričom dimenzia rešpektuje pôvodnú stavbu a nesnaží sa jej konkurovať.
Zdroj: umeniemesta.sk
Nové médiá, streetart, inštalácia
Tieto diela využívajú pri tvorbe vizuálneho umenia nové technológie, materiály, techniky a prístupy. Vznikajú ako nová vrstva pridaná do existujúceho prostredia. Pri ich plánovanom vzniku je potrebné, aby vhodne (koncepčne a vizuálne) reagovali na už existujúce súvislosti daného miesta, teda aby vznikali miestne špecificky. Ak dielo nesie kritický odkaz alebo povzbudzuje ľudí do zapojenia, je dobré doplniť ho vysvetľujúcim komentárom, ktorý však nesmie narušiť celkový vzhľad okolia.
Hotel Kyjev Deconstructed
Lousy Auber, 2018
Monumentálny mural na hoteli Kyjev Ivana Matušíka vznikol ako súčasť Bratislava Street Art Festivalu. Autorom streetartovej realizácie je Lousy Auber, pričom samotnú realizáciu zabezpečila skupina horolezcov, ktorí sa lanami spúšťali po fasáde budovy a sprejovali syntetické farby na okná. Pomocou tejto techniky vznikla geometrická kompozícia s výrazným kruhovým motívom uprostred, ktorý je vizuálnym odkazom na Matušíkovo zaujatie geometrickými tvarmi.
Zdroj: umeniemesta.sk
Milénium
Milan Pagáč, Viktor Oravec,
1999
Objekt Milénium na Námestí Martina Benku je obložený sklenenými zrkadlovými platňami. Reflexná inštalácia zrkadlí svoje okolie v rôznych uhloch, nečakaných pohľadoch a optických ilúziách, ktoré sa menia počas dňa podľa intenzity a uhlov dopadajúceho svetla. Dominantným prvkom sú vysoko osadené hodiny. Dielo je vydareným príkladom spolupráce sklárskych výtvarníkov s architektom.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätná tabuľa
Pamätné tabule sú menšie, zvyčajne plošné diela pracujúce s textom a vročeniami, ktoré sú inštalované na fasáde alebo stoja samostatne pripevnené k vhodnému podstavcu. V mnohých prípadoch sú integrálnou súčasťou komemoratívnych diel (pomníkov, pamätníkov), ktoré dotvárajú a jasne sprístupňujú ich posolstvá.
Pripomínajú osobnosť, udalosť alebo dejinný moment. Najčastejšie sú venované osobnostiam z oblasti vedy, kultúry, spoločenského života alebo spolkom či investorom prispievajúcim k všeobecnému spoločenskému rozvoju. Ich umeleckú kvalitu určuje vizuálne zvládnutý typografický návrh.
Sú informačným prvkom a často je ich súčasťou aj reliéfny portrét konkrétnej osobnosti, ktorú tabuľa pripomína.
Pamätník československej štátnosti
Ivan Salay, Jozef Porubovič, Bohumil Kafka, Ladislav Šaloun, 1987 – 1988
Bronzová nápisová tabuľa je integrálnou súčasťou Pamätníka československej štátnosti, ktorý pozostáva z nižšieho bloku so šikmou bronzovou tabuľou s nápisom a zo sochy prvého československého prezidenta T. G. Masaryka. Spoločne sú umiestnené na vyvýšenom kamennom plató pred sídelnou budovou Slovenského národného múzea. Pamätník je venovaný prvému spoločnému demokratickému štátu Čechov, Slovákov a ďalších národov, ktorý vznikol v roku 1918. Pamätná tabuľa je ukážkovým príkladom dizajnérsky stvárnenej typografie, ktorá sa integruje s ostatnými časťami pamätníka.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätná tabuľa Janka Borodáča
Klára Pataki, 1979
Bronzová pamätná tabuľa osadená na stene budovy pripomína osobnosť Janka Borodáča. Obsahuje stručný, čitateľný a formálne čistý informačný nápis s umelecky stvárneným realistickým portrétom umelca v nízkom reliéfe. Reliéf a nápis si navzájom nekonkurujú.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätná tabuľa Franza Liszta
Pavol Chrťan, 1961
Menšia bronzová pamätná tabuľa je osadená na fasáde sídla Univerzitnej knižnice v Bratislave a je venovaná pamiatke Franza Liszta, ktorý údajne umelecky vystúpil v priľahlej záhrade, je teda viazaná miestne špecificky. Súčasťou tabule je menší štylizovaný reliéfny portrét Liszta z profilu, ktorý dopĺňa plastický majuskulný nápis s rokmi narodenia a úmrtia umelca.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätník
Pamätník je samostatne stojace dielo väčšieho rozsahu, ktoré spravidla vzniklo ako výsledok architektonickej alebo výtvarnej súťaže. Má miestotvorný (dominantný) charakter, stáva sa orientačným bodom a kultúrnym symbolom. Pripomína významnú historickú udalosť alebo osobnosť. Zvyčajne využíva kombináciu viacerých foriem umenia – cez figurálny, abstraktný či konceptuálny umelecký jazyk.
Tradične ide o rozsiahlejšie sochársko-architektonické diela s komemoratívnou funkciou. Väčšinou sa umiestňujú na frekventované miesta, aby boli ľahko prístupné. Inokedy sú špecificky situované na mieste, kde sa konkrétna udalosť odohrala, vtedy sa môžu dostať aj do voľnej prírody (špecificky zvolené umiestnenie, ktoré by malo byť spojené s témou pamätníka).
Brána slobody
Peter Meszáros, 2005
Pamätník pripomínajúci Deň boja za slobodu a demokraciu sa realizoval na uctenie pamiatky vyše štyroch stoviek ľudí usmrtených pri pokuse o útek za železnú oponu, ako aj ľudí násilne vyhnaných v rokoch 1945 až 1989.
Má podobu vysokej brány z betónu, ktorý sa používa v mostových konštrukciách, vďaka čomu je odolný proti povodniam, ktoré pravidelne zaplavujú nábrežie Dunaja. Nachádza sa na autentickom mieste, ktoré bolo v období komunizmu prísne stráženým územím spojeným s komunistickými represiami. Do plochy brány preto autor opisne zakomponoval stopy po 208 výstreloch a fragmenty zbraní.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätník sovietskych vojakov padlých v 2. svetovej vojne
Ján Svetlík a kol., 1957 – 1960
Stavbu pamätníka realizovali v päťdesiatych rokoch 20. storočia v období nástupu komunistického režimu a tvrdej propagandy. Architektonický návrh zvíťazil v treťom kole súťaže na pamätník venovaný Červenej (sovietskej) armáde. Architekt koncepcie pamätníkového areálu od počiatku návrhu počítal s bohatým sochárskym dotvorením a spolupracoval s celým kolektívom sochárov.
Architektúru pomníka tvoria tri kompozične navzájom prepojené časti – južný nástupný priestor s mohutným schodiskom, plocha cintorína v strede a samotný pamätník na severe. Dominantným prvkom Slavína je pamätník postavený na vyvýšenej plošine.
Socha Víťazstvo od A. Trizuljaka stvárnená s pátosom pomníkovej tvorby socialistického realizmu je ideovým a umeleckým zavŕšením pamätníka Slavín a jeho posolstva. Smerujú k nej a v nej sa stretávajú všetky architektonické, umelecké a kompozičné aspekty pamätníka.
Poznámka: Hviezda umiestená na vrchole diela patrí medzi komunistické symboly, objavujú sa preto oprávnené úvahy o jej odstránení. Nemenej dôležitá je potreba kritickej interpretácie pamätníka.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pomník
Pomník je komemoratívne dielo zvyčajne menšej mierky ako pamätník. Tradične sa chápe ako figuratívne sochárske dielo, ktoré vzdáva poctu konkrétnej osobe, skupine alebo udalosti. Pomník dotvára už existujúci priestor a vzťahuje sa na lokalitu spojenú s osobnosťou či dejinnou udalosťou.
Tradičné klasické pamätníky a pomníky sa vyznačujú trvanlivosťou (fyzickou – materiál kameň, bronz, ale aj ideovou – nadčasovosť, večnosť idey), statickosťou, nemennosťou, vznešenosťou, heroickosťou, monumentálnosťou. Monumenty majú pietny, historický a politický rozmer, ktorým pripomínajú dôležité udalosti alebo osobnosti. Nesú však aj esteticko-formálnu hodnotu, teda umelecký spôsob, akým sú spracované a ako vizuálne pôsobia v priestore.
Pomník generála Milana Rastislava Štefánika
Bohumil Kafka, Jaroslav Jareš, Vojtěch Šebor, 1938, reinštalácia 2004 – 2009
Generála M. R. Štefánika si pripomíname ako medzinárodne uznávaného vedca, astronóma, letca, fotografa a vynálezcu. Po jeho tragickom úmrtí vzniklo viacero memoriálnych diel na pripomenutie jeho pamiatky, niektoré už krátko po tragickej udalosti, ďalšie s odstupom rokov až desaťročí. Koncepciu pomníka a jeho sochársku časť vytvoril Štefánikov priateľ, významný český sochár Bohumil Kafka. Spolupracoval s všestranným výtvarníkom Jaroslavom Jarešom, ktorý bol okrem iného spolutvorcom štátnej vlajky a štátneho znaku prvej ČSR v roku 1918. Miestne zastupiteľstvo Ružinova schválilo pre priestor pomenovanie Námestie Milana Rastislava Štefánika. Pomník je osadený na kolmej osi smerujúcej od novej budovy SND k nábrežiu Dunaja, vďaka čomu má svoj dominantný a reprezentatívny priestor.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pomník Jána Langoša, 2007
Ján Hoffstädter, reinštalácia 2010
Pomník venovaný Jánovi Langošovi (1946 – 2006), kľúčovej osobnosti slovenského disentu, zakladateľovi Ústavu pamäti národa, aktívnemu členovi hnutia Verejnosť proti násiliu a ministrovi vnútra ČSFR v rokoch 1990 a 1992, sa skladá z pozdĺžnej bronzovej pamätnej tabule s dekoratívnym ohnutím na okraji evokujúcim listy knihy. Spodná časť tabule obsahuje údaje o živote Jána Langoša, pod ňou je konzola slúžiaca na zavesenie venca. V hornej časti je umiestnený portrét vo vysokom reliéfe. Pamätnú tabuľu osadili už v roku 2007 priamo na fasádu pri vstupných dverách vtedajšieho objektu Ústavu pamäti národa (ÚPN) na Námestí SNP. Pamätná tabuľa s reliéfom bola znovuodhalená a pripevnená na kvádrovú stélu z travertínu – rovnakého ako na budove – v roku 2010.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pomník Deža Ursinyho
Mira Podmanická, 2018
Pomník je osadený v parčíku pred domom, v ktorom Ursiny býval až do svojej smrti (miestne špecifické osadenie pomníka). Pomník tvoria štyri vysoké oceľové tabule evokujúce listy knihy, podľa čoho nesie aj pomenovanie Listovanie. Tri tabule sú z leštenej ocele, jedna z korodujúcej patinovanej ocele corten. Na priečne vloženej menšej cortenovej tabuli sa nachádzajú základné údaje o umelcovi, na ploche a po obvode tabúľ sú CNC strojom vyfrézované nápisy a informácie o Dežovi hudobníkovi a obyvateľovi Dúbravky, ako aj úryvky z jeho známych skladieb s textami Ivana Štrpku.
Zdroj: umeniemesta.sk
Sakrálne objekty a diela
Patria sem kríže, kaplnky, božie muky a ďalšie sakrálne prvky spojené s duchovnou tradíciou. V priestore vytvárajú miesta na pozastavenie, stíšenie, modlitbu či meditáciu.
Bratislavská kalvária
Juraj Hantabal, Michaela Hantabalová, 2019 – 2022
Pôvodné zastavenia krížovej cesty z prelomu 17. a 18. storočia boli cielene zdevastované a zničené za komunistického režimu pri budovaní Pražskej ulice. Na kalvárii sa zachovala iba kamenná cesta, zrekonštruovaná Golgota s krížmi (r. 2018) a zrekonštruované torzo VI. zastavenia (r. 2020). Na základe historických podkladov a situácie lokalizovali architekti ďalšie pôvodné zastavenia a revitalizovali areál a stvárnenie nových objektov, inšpirovaných históriou a geniom loci. Z pôvodne barokových stavieb, zdobených maľovanými reliéfmi a sochami, nadobudlo umelecko-architektonické stvárnenie zastavení novú minimalistickú formu z ušľachtilého betónu, vychádzajúcu z profilácie pôvodného zastavenia.
zdroj: komarch.sk
Biely kríž
Silvia Bašová, Miroslav Suchár, 1995
Veľkorozmerný kríž je dominantou námestia a parku v obytnom súbore Biely kríž, ktorý bol postavený v rokoch 1946 – 1948 podľa projektu architekta Vladimíra Karfíka. Dolná časť pylónov slúži ako nápisová doska s textom. Pôvodný kríž stál v týchto miestach od 17. storočia až do roku 1960, keď ho zborila totalitná moc.Znovu ho postavili v roku návštevy pápeža Jána Pavla II. – A. D. 1995.
zdroj: umeniemesta.sk
Negatívne príklady
Negatívne príklady umenia vo verejnom priestore môžu byť posudzované na základe nasledujúcich kategórií:
- urbanisticky disproporčné monumenty/diela (vzťah k miestu, mierka voči okolitej zástavbe, čitateľnosť priestoru, priechodnosť a možnosti pohybu, vizuálna dominancia);
- kompozične disproporčné (mierka voči okolitej zástavbe či prostrediu, vizuálna dominancia, čitateľnosť priestoru);
- nevhodne umiestnené (z hľadiska pohybu, priechodnosti, využívania, kolízie s dopravou, významovému vzťahu k priestoru);
- dekoratívne, sériovo vyrábané kvázi umenie (turistický gýč, generické objekty, stereotypné prejavy, absencia umeleckej kvality spracovania a originality autorského zámeru);
- technicky degradované objekty (ohrozená stabilita, kolízia s dopravou, environmentálna udržateľnosť použitého materiálu, možnosti opráv);
- bezpečnosť ohrozujúce interaktívne objekty (zohľadniť a sledovať bezpečnostné normy verejného priestoru, výškové parametre, eliminovať ostré alebo nebezpečné prvky);
- právne bezprizorné objekty (majetkovo nevyrovnaný pozemok, dielo zasahuje viacero parciel, absencia zmluvy o osadení, neurčený správca).
Pomník Tomáša Garrigua Masaryka Ladislav Šaloun, 1922 – 1924
Kvalitné dielo, ktoré však v kontraste s architektúrou Slovenského národného múzea pôsobí disproporčne svojou malou mierkou. Na danom mieste bol pôvodne osadený Pamätník československej štátnosti v podobe pamätnej tabule a piliera so symbolickou sochou leva držiaceho štátny znak. Išlo o dobový kompromis, pretože lev bol pôvodne súčasťou monumentálneho pomníka M. R. Štefánika z roku 1938 od Bohumila Kafku, ktorý odstránili začiatkom 50. rokov. Sochu T. G. Masaryka v roku 2010 pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia osadili na Vajanského nábreží pred sídlo Slovenského národného múzea. Nejde o nové dielo navrhnuté na mieru do tohto priestoru, ale o kópiu sochy z roku 1924. Len mierne nadživotná veľkosť sochy proporčne zodpovedá jej pôvodnému umiestneniu v interiéri bankovej haly, avšak v otvorenom priestore námestia soche citeľne chýba momumentálnosť. Podobne ako predtým lev, aj socha Masaryka na námestí predstavuje istý kompromis. Súčasná podoba námestia je teda kompromisným výsledkom viacerých architektonických, resp. stavebných úprav, osádzania, sťahovania a búrania sôch i podstavcov.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätník železnej opony
Milan Lukáč, 2008
K dielu nevedie žiadny chodník, v prípade daždivého počasia počas oficiálnych osláv je prístup problematický a rieši sa improvizovanými možnosťami – rozprestrením koberca, čo pôsobí improvizovane a vo výsledku znižuje dôstojnosť spomienkových ceremónií. Dielo je osadené miestne špecificky v oblasti bývalej železnej opony. Jeho spracovanie však nezohľadňuje, že sa nachádza v záplavovej zóne riek Dunaj a Morava, čím sú jeho existencia a stav dlhodobo ohrozené.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätná tabuľa Ladislava Chudíka
autor nezistený, 2022
Tabuľa je umiestnená na severnom nároží bytového domu na jeho východnej fasáde nad popisnou značkou ulice, čo pôsobí nevhodne a kolážovito. Okrem toho je osadená vysoko, v dôsledku čoho je ťažko čitateľná. Dielo je realizované nekvalitnou technikou, portrét zobrazovaného je v súčasnosti vyblednutý vplyvom slnka a poveternostných podmienok. Typografia a grafické zalomenie textu nevykazujú výtvarnoumelecké kvality.
Zdroj: Galéria mesta Bratislavy, 2025
Zaoblený balvan
Oto Bachorík, 2001
Dielo je súčasťou súboru umeleckých diel inštalovaných na nábreží Dunaja. Vzniklo v rámci devínskych sochárskych sympózií v kameni. Diela po sympóziách sú voľne inštalované pod hradom Devín, čím neoddeliteľne patria k identite mestskej časti Devín, ale ich majetkové a správcovské povinnosti sú právne bezprizorné/neusporiadané. Dielo nemá podstavec, nie je kotvené, iba mierne zapustené do zmesi zeme a štrku. Je umiestnené v záplavovej oblasti na Slovanskom nábreží. Pri povodniach ho pravidelne podmýva, čo ohrozuje jeho existenciu.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pocta strednej Európe – Notebook
Patrik Kovačovský, 2001
Zaniknuté dielo malo podobu roztvoreného notebooku zloženého z obrazovky a klávesnice vyhotovenej v červenom umelom kameni. Pôvodne bolo osadené v dlažbe na Františkánskom námestí. Dielo bolo spočiatku popraskané, neskôr začali jednotlivé časti z dlažby vypadávať. Napriek umiestneniu diel do pešej zóny boli mnohé zničené pri prejazde vozidiel, zatiaľ čo na tých, ktoré sa zachovali, denne parkujú autá. Pôvodne mali všetky diela pozlátený štítok s menom autora/autorky. Tieto štítky sa prevažne nezachovali.
Zdroj: umeniemesta.sk
Protokolárne miesto SR – hrob neznámeho vojaka
Marek Kvetan, 2022
Zrealizované pietne miesto s hrobom neznámeho vojaka je dôstojným a umelecky hodnotným dielom. Na vznik pamätníka sa aj napriek výhradám určil priestor na pomedzí Rázusovho a Vajanského nábrežia, ktorý je už obsadený množstvom sôch či pomníkov. Bezprostredné okolie je navyše zahltené dopravou, čím sa komplikuje prístup k pietnemu miestu. Umiestnenie je vo výsledku nevhodné, pretože ústredný objekt je natočený smerom k frekventovanej ceste kde chýba priestor na ukladanie vencov. Forma a spôsob zhotovenia diela však umožňujú aj jeho prípadné osadenie na inom, vhodnejšom mieste.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pomník Mareka Čulena
Vladimír Môťovský, 1978
Pomník bol dielom významného slovenského sochára. Vzhľadom na kontroverznú osobnosť zobrazeného politika, ktorý bol v povojnových rokoch vplyvným komunistickým funkcionárom a aktérom násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva, sa po novembri ´89 objavilo viacero iniciatív na odstránenie pomníka a jeho uloženie do depozitára. Výskumom činnosti politika sa podrobne zaoberal Ústav pamäti národa. Zistenia z výskumu priniesli ďalšie argumenty za odstránenie pomníka z verejného priestoru a 16. októbra 2025 ho dalo mesto Bratislava odstrániť. Bol uložený do depozitára GMB.
Toto odstránenie reagovalo na početné občianske iniciatívy, podnety od mestskej časti a odborný diskurz, pričom prítomnosť pomníka venovaného osobe priamo zodpovednej za násilnú kolektivizáciu a kriminalizáciu roľníkov vyvolávala dlhodobé napätie u pozostalých obetí perzekúcií a odborných autorít z oblasti histórie a ďalších spoločenskovedných disciplín. Pomník Mareka Čulena bol mestským majetkom, preto bolo jeho odstránenie z verejného priestoru pomerne priamočiarym procesom.
Zdroj: umeniemesta.sk
Pamätná tabuľa Mariána Kochanského
autor nezistený, 2007
Pamätná tabuľa je improvizovane osadená napravo od hlavného vchodu centrálneho trhoviska. Nie je kotvená o stenu, ale stojí voľne na kovovej konštrukcii, čím môže blokovať chodník a pôsobiť ako prekážka či nebezpečný prvok pre deti a svoje okolie vzhľadom na ostré okraje trčiace do priestoru. Obdĺžniková tabuľa z umelého kameňa s výraznou zrnitou štruktúrou má rytý (gravírovaný) nápis s portrétom, ktorý pri štruktúre kameňa zaniká a text tak nie je čitateľný.
Zdroj: umeniemesta.sk
Dve ženy
Klára Pataki, 1980 – 1985
Diela v exponovanom verejnom priestore vyhotovené z menej trvácnych materiálov, ako napríklad drevo, bez pravidelného ošetrovania a konzervácie rýchlejšie podliehajú vplyvom poveternostných podmienok, skaze a časom môžu ohrozovať okolie.
Dvojica ženských sôch bola realizovaná z dreva v 80. rokoch. Bez následnej údržby sa ich stav dlhodobo zhoršoval. Pri obhliadke začiatkom novembra 2022 sa ukázalo, že na svojom mieste je už len jedna zo sôch – postava s dlhšími vlasmi a knihou v spustených rukách. Na zatiaľ stojacej soche pod popraskanou lazúrou vidieť spráchnivené drevo. Po druhej soche ostal v tráve len betónový podstavec.
Zdroj: umeniemesta.sk
Býk
Teodor Lugs, 1959 – 1960
Vysokokvalitné modernistické diela v parčíku medzi panelákmi na Račianskej ulici nie sú osvetlené a dlhodobo zanikajú medzi zeleňou, čo ich robí zraniteľnými voči vandalizmu.
Abstrahované dielo Býk od Teodora Lugsa má odpílené rohy, ďalšie dielo v blízkom okolí bolo odcudzené a pravdepodobne skončilo v zberných surovinách. Na sídlisku Februárka realizoval autor ešte jedno monumentálne dielo zo zváraného kovu v podobnom štýle, a to dynamické súsošie Vtáci (nazývané aj Holubice, 1960 – 1964), pripomínajúce monumentálne stabily Alexandra Caldera, ktoré sa zachovalo dodnes pred vchodom č. 5. Prekrýva ho však vzrastlá zeleň a smetiaky a málokto si ho všimne. Diela z kovu sú náchylné na vandalizmus, preto by sa na ne mala upriamovať pozornosť napríklad formou vhodného osvetlenia a udržiavaním okolitej zelene.
Zdroj: umeniemesta.sk
Iné nevhodné príklady
V rámci mikropriestoru sochy alebo pomníka zohrávajú dôležitú rolu aj ďalšie aspekty, predovšetkým riešenie statickej dopravy v blízkom okolí diela, údržba existujúcej vzrastlej zelene a plánovanie novej výsadby stromov a kríkov.
Zlým plánovaním či nedostatočnou údržbou okolia môžu vzniknúť nevhodné podmienky, ktoré zhoršujú vnímanie diela a v krajnom prípade môžu vyústiť do jeho priameho ohrozenia.
Vzrastlá zeleň v tesnej blízkosti sochy, môže priamo alebo nepriamo poškodzovať dielo (napr. koreňovým systémom, konármi, zadržiavaním vlhkosti).
Príklad 1
Ohradenie pomníka reťazou znemožňuje prístup k dielu a znižuje čitateľnosť popisnej pamätnej tabule. Komorná mierka pomníka je problematická, pretože bez ohrady mohla byť mylne využívaná ako mestský mobiliár.
Zdroj: IPR Praha — Umělecká díla na veřejných prostranstvích (Manuál tvorby veřejných prostranství hl. m. Prahy), manual.iprpraha.cz
Príklad 2
Busta sa pozerá do stromu, zaujímavo tvarovaný podstavec zakrýva nevhodná výsadba kríkov.
Zdroj: Marianum
Príklad poškodenia podstavca sochy náletovou zeleňou.
Zdroj: Marianum
Príklad osadenie klimatizácie s nevhodným zakrytím v blízkosti významného umeleckého diela.
Zdroj: Marianum
Príklad 3
Nevhodné riešenie statickej dopravy v blízkosti diela.
Zdroj: Marianum
Kombinácia nevhodne blízkej/kontaktnej statickej dopravy v tesnej blízkosti diela spolu s neudržiavaným tvarom koruny stromu.
Zdroj: Marianum
Novou hustou výsadbou stromov sa potlačí pôvodná koncepcia s vizuálne dominantným dielom v danom mikropriestore, po vyrastení a zazelenaní stromov sa dielo v podstate „stratí“.
Zdroj: Marianum
