Črevo, Anetta Mona Chişa, Lucia Tkáčová, 2020. Foto: Matej Hakár, Zdroj: umeniemesta.sk
Tento návod slúži na vyjasnenie postupu pre externých žiadateľov, inštitúcie aj občanov a jeho cieľom je zabezpečiť vysokú umeleckú kvalitu a odbornú správu diel, ktoré dotvárajú verejný priestor Bratislavy.
Každý investor – či už mesto, alebo súkromný developer – vstupuje do procesu ako iniciátor, ktorý definuje základný cieľ: vytvoriť kvalitný, funkčný a esteticky hodnotný priestor. Celý proces možno vnímať ako sériu kontrolných krokov, ktoré vedú od zámeru až po realizáciu.
Pred spustením procesu je potrebné zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť – od toho závisí celý ďalší postup.*
*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].
Pred spustením procesu je ďalej vhodné ujasniť si:
Aké diela možno obstarávať
Kľúčové princípy
① Príprava zadania
Investor si prizve odborníka – organizátora súťaže, kurátora alebo architekta –, ktorý pomáha pripraviť zadanie a nastavuje pravidlá súťaže. Kvalitne pripravené zadanie je jasné, no zároveň ponecháva priestor pre tvorivosť.
② Zostavenie poroty
Nadpolovičná väčšina členov poroty by mali byť odborníci z relevantných oblastí (architektúra, výtvarné umenie, dizajn). Investor môže mať v porote svojho zástupcu. (Viac v časti Súťažná porota.)
③ Súťaž návrhov
Autori – umelci alebo interdisciplinárne tímy – predkladajú súťažné návrhy v lehote na to určenej na základe zadania. Férové podmienky a odmeny za účasť motivujú k vysokej kvalite.
④ Hodnotenie a výber víťaza
Porota posúdi návrhy z hľadiska estetiky, kontextu, funkčnosti a realizovateľnosti a odporučí víťazný návrh ako podklad pre rozhodnutie investora.
⑤ Zmluva a realizácia
Investor uzatvára zmluvu s vybraným autorom, ktorý návrh dopracuje do realizačnej podoby a zabezpečí jeho realizáciu vrátane finálneho osadenia v priestore.
⑥ Odborný dohľad
Počas realizácie je nevyhnutný odborný dohľad, ktorý zabezpečuje súlad výsledného diela s pôvodným návrhom a kvalitatívnymi požiadavkami.
⑦ Zabezpečenie starostlivosti
Hotové dielo sa odovzdáva správcovi, ktorý zabezpečuje jeho údržbu.
Najčastejšie chyby
Realizácia umeleckého diela vo verejnom priestore je spoločensky zodpovedný projekt, ktorý si vyžaduje koordináciu viacerých aktérov. Nasledujúce roly nie sú povinné, no ich zapojenie výrazne zvyšuje kvalitu výsledku. Neváhajte sa obrátiť o radu na oddelenie kultúry magistrátu alebo osloviť priamo spôsobilú osobu projektového manažéra.
Realizáciu trvalého umeleckého diela vo verejnom priestore treba vnímať ako spoločensky zodpovedný projekt. Takýto projekt má svoje formálne náležitosti, jasne definovaný cieľ a vyžaduje koordináciu viacerých aktérov, ktorí sa do procesu zapájajú v rôznych fázach.
Pri rozsiahlych investíciách iniciovaných mestom je preto nevyhnutné, aby už na začiatku projektu bol určený manažér/manažérka (môže to byť napríklad konkrétna inštitúcia alebo poverený orgán). Ten preberá zodpovednosť za dosiahnutie kvalitnej realizácie umeleckého diela. Ak nie je táto zodpovednosť jasne stanovená, hrozí, že sa projekt v priebehu realizácie odkloní od pôvodného konceptu alebo sa dokonca nedokončí.
Projektový manažér by mal byť prítomný od začiatku až po ukončenie realizácie – od formulovania zámeru až po jeho naplnenie. Zodpovedá za zachovanie celistvosti projektu a pôvodnej idey zámeru a zároveň zabezpečuje efektívnu komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými, aby sa predišlo rozptýleniu kompetencií a nejasnostiam.
Na vybrané projekty v Bratislave je možné osloviť nezávislých kurátorov a kurátorky. Ich úlohou je garancia obsahovej a umeleckej kvality projektových zámerov. Kurátorská prax presahuje čisto výtvarné alebo architektonické hodnotenie – zahŕňa interpretáciu umeleckohistorických, spoločenských a politických súvislostí.
Kurátor môže:
SKA na základe žiadosti overuje súťažné podmienky súťaží, čím súťaži dáva punc kvality a férovosti. Zároveň poskytuje poradenstvo v oblasti prípravy súťaží návrhov.
Ak si výtvarné dielo svojím rozsahom, umiestnením alebo charakterom vyžaduje architektonické, urbanistické alebo krajinárske začlenenie do priestoru – vrátane zohľadnenia špecifických funkčných a prevádzkových nárokov, a teda aj účasti architekta v riešiteľskom tíme – musí SKA takúto výtvarno-architektonickú súťaž overiť.
Proces obstarávania sa líši podľa typu investora a rozsahu projektu, základné princípy však zostávajú rovnaké: dôraz na kvalitu, odborné posúdenie a rešpektovanie kontextu miesta.
Nový stavebný zákon (č. 25/2025) zavádza pre štát a samosprávy povinnosť umiestňovať umelecké diela do vybraných stavieb. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá stavebník, pričom do procesu vstupuje aj príslušný stavebný úrad.
Hlavné mesto môže v procese poskytovať konzultácie. Iniciátorom vzniku umeleckého diela vo verejnom priestore však môže byť aj súkromný subjekt alebo občianska iniciatíva.
Súkromný investor má flexibilnejší postup. Odporúča sa využiť formu vyzvanej súťaže (viac v časti Realizácia diela formou výtvarno-architektonickej súťaže), ktorá umožňuje osloviť obmedzený počet kvalifikovaných autorov a dosiahnuť vysokú kvalitu návrhov.
Pri menších projektoch sa ako najpraktickejší spôsob hľadania podoby malých umeleckých foriem vo verejnom priestore (do cca 100 000 €) odporúča verejná súťaž podľa Občianskeho zákonníka (§ 847 – 849):
Aj keď dielo vzniká na občiansky podnet, ale má ísť o dielo vo verejnom priestranstve na mestskom pozemku, je potrebné, aby návrh prešiel riadnym procesom a schválila ho komisia.
Odporúčaný postup:
① výber odborného konzultanta alebo organizátora súťaže;
② príprava zadania;
③ oslovenie 3 – 5 autorov;
④ hodnotenie návrhov odbornou porotou/komisiou;
⑤ výber autora a realizácia diela.
Cieľom je vytvoriť umelecké dielo ako integrálnu súčasť architektúry a identity projektu.
Pri verejných investíciách sa odporúča postupovať formou súťaže návrhov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (najmä § 119 – 125, ďalej § 117 – zjednodušený postup alebo § 74 – súťažný dialóg; upravené aj vyhláškou ÚVO č. 157/2016).
Pri verejných investíciách sa odporúča postupovať formou súťaže návrhov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (najmä § 119 – 125, ďalej § 117 – zjednodušený postup alebo § 74 – súťažný dialóg; upravené aj vyhláškou ÚVO č. 157/2016).
Tento postup zabezpečuje transparentnosť, otvorenosť a odbornú kontrolu procesu a zároveň umožňuje naplniť požiadavky stavebného zákona.
Odporúča sa konzultácia so Slovenskou komorou architektov alebo oddelením kultúry Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.
Proces zahŕňa:
① prípravu zadania a súťažných podmienok;
② vyhlásenie súťaže (spravidla otvorenej);
③ hodnotenie návrhov odbornou porotou;
④ výber víťazného návrhu;
⑤ uzatvorenie zmluvy s autorom o návrhu a dodaní diela v sume až do 500-tisíc eur a realizácii diela.
Zákon č. 25/2025 (§ 30) zavádza osobitnú povinnosť pre investorov, ktorí sú orgánmi verejnej moci.
Pri novej stavbe financovanej z verejných prostriedkov a určenej na používanie verejnosťou je stavebník povinný vyčleniť časť investičných prostriedkov na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela:
Povinnosť sa uplatňuje najmä pri stavbách s investíciou nad 500 000 € a využíva sa najmä pri nových objektoch, no je vhodné aplikovať ju aj pri obnovách existujúcich stavieb – najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, zdravotnej a sociálnej starostlivosti alebo verejného priestoru. Povinnosť umiestnenia diela sa uplatňuje pri všetkých stavbách s investíciou nad 1 000 000 €.
Povinnosť sa nevzťahuje na stavby pre bezpečnosť štátu, stavby pre obranu štátu a na stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Pri komunitných projektoch (napr. pamätné tabule alebo menšie umelecké intervencie) je proces menej formálny, ale vyžaduje riešenie základných podmienok:
① overenie vlastníckych vzťahov;
② získanie súhlasu vlastníka (mesto, obec, spoločenstvo vlastníkov).
V prípade verejného priestoru je potrebné konzultovať zámer s mestom, ktoré môže:
Aj pri tomto type projektov sa odporúča zabezpečiť odborné posúdenie návrhu porotou.
Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť*.
Dôležité: Väčšina diel (sochy, pamätníky, fontány) je podľa zákona považovaná za stavby, čo si vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu. Dielo musí byť staticky posúdené, bezpečné a odolné proti vandalizmu.
*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].
Schéma postupu
① Príprava a podanie žiadosti
Žiadateľ predkladá písomnú žiadosť formou oficiálneho listu elektronicky do schránky mesta alebo fyzicky poštou či do podateľne: oddelenie kultúry Magistrátu hl. m. SR Bratislavy, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava.
V žiadosti musí byť uvedené, či ide o zámer trvalého alebo dočasného umiestnenia diela.
Prílohy:
a) Ideový zámer so zdôvodnením.
b) Forma realizácie – súťaž návrhov alebo priame zadanie (s uvedením autora).
c) Návrh lokality so zdôvodnením a s mapovým podkladom.
d) Fotopríloha lokality alebo objektu.
e) Finančné krytie, návrh vlastníckych vzťahov, údržby a správy diela.
f) Vizualizácia zámeru (predkladaná v prípade, že má žiadateľ konkretizovanú predstavu)
② Posúdenie úplnosti žiadosti
Žiadosťou sa zaoberá oddelenie kultúry magistrátu, ktoré overuje, či je úplná a relevantná – teda či je mesto správnym adresátom a či skutočne vlastní predmetný pozemok alebo stavbu. Ak žiadosť nie je úplná alebo správna, oddelenie kultúry o tom informuje žiadateľa. Ak je v poriadku, postup pokračuje ďalším krokom.
③ Získanie stanovísk odborných útvarov
Oddelenie kultúry si vyžiada stanoviská príslušných odborných útvarov magistrátu podľa povahy konkrétneho zámeru. Môže ísť o:
④ Rokovanie komisie v konzultačnom režime
Oddelenie kultúry predkladá žiadosť spolu so získanými stanoviskami na rokovanie komisie pre diela vo verejnom priestore v konzultačnom režime.
⑤ Ďalší postup podľa spôsobu vzniku diela
→ Ak má dielo vzísť zo súťaže návrhov: Komisia sa vyjadruje k súťažným podmienkam a mesto nominuje svojho zástupcu do súťažnej poroty. Odporúča sa uzavrieť memorandum o spolupráci medzi mestom a žiadateľom.
→ Ak ide o umiestnenie konkrétneho hotového diela: Komisia posudzuje zámer v hodnotiacom režime za účasti externých expertov. Ak zámer schváli, mesto vydá súhlasné stanovisko.
⑥ Realizácia a osadenie diela
Po schválení zámeru nasleduje realizácia v súlade s podmienkami stanovenými mestom a príslušnými orgánmi (stavebný úrad, KPÚ a pod.)
Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť.*
Ak žiadateľ plánuje umiestniť už existujúce dielo, predkladá žiadosť, v ktorej zaujme stanovisko k hodnotiacim kritériám komisie pre diela vo verejnom priestore (viac v časti Kritériá a princípy posudzovania kvality umenia vo verejnom priestore). Komisia zámer posúdi v rámci hodnotiaceho režimu.
*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].
Schéma postupu
① Podanie úplnej žiadosti na oddelenie kultúry.
② Posúdenie relevancie a vlastníctva pozemku.
③ Získanie stanovísk odborných útvarov (majetkovoprávne, územnoplánovacie, správca zelene/cesty).
④ Rokovanie komisie v hodnotiacom režime (za účasti externých expertov).
⑤ Vydanie súhlasného stanoviska mesta (v prípade schválenia).
⑥ Ohlásenie stavebnému úradu (ak ide o stavbu).
Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť.*
Kľúčovým rozdielom oproti trvalému umiestneniu je zmluvné ošetrenie vzťahov medzi vlastníkom diela a vlastníkom pozemku (mesto alebo mestská časť). Zmluva musí jasne definovať zodpovednosť za údržbu, poistenie a podmienky vrátenia diela.
*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].
Schéma postupu
① Podanie žiadosti na oddelenie kultúry so špecifikáciou dĺžky zapožičania.
② Posúdenie komisiou pre diela vo verejnom priestore v hodnotiacom režime.
③ Uzatvorenie zmluvy o výpožičke alebo dare, ktorá definuje zodpovednosť za údržbu, poistenie a podmienky vrátenia diela.
Pred podaním žiadosti treba zistiť, komu patrí pozemok, kde chcete dielo umiestniť.*
*Vlastníctvo pozemku sa dá overiť cez kataster nehnuteľností zbgis.skgeodesy.sk alebo mapu majetku mesta na data.bratislava.sk. Nie všetky informácie sú však v týchto zdrojoch dostupné – napríklad to, či je o pozemok súdny spor alebo či je rezervovaný pre iný zámer, sa preveruje vždy individuálne. V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].
Začiatok procesu je identický s trvalými dielami – žiadosť sa podáva na oddelenie kultúry a zámer posudzuje komisia pre diela vo verejnom priestore. Kritériá kvality sú rovnaké (bezpečnosť, zákonnosť, estetický prínos), s prihliadnutím na dočasnosť a reverzibilitu zásahu. Po schválení komisiou proces preberá sekcia správy nehnuteľností.
Miestne poplatky za zabratie verejného priestoru
Schéma povoľovania (podľa toho, kde sa dočasné dielo nachádza)
① Podanie žiadosti a získanie súhlasného stanoviska komisie.
② Vybavenie povolenia na zaujatie verejného priestranstva (do roka) alebo nájomnej zmluvy (nad rok).
③ Prípadné stanovisko správcu cesty alebo zelene podľa lokality.
Pamätné tabule na fasádach nie sú stavbami, a preto nevyžadujú ohlásenie stavebnému úradu. Výnimkou sú pamiatkovo chránené objekty a územia (zóny a rezervácie), kde je nevyhnutné stanovisko krajského pamiatkového úradu.
Kritériá kvality
Konkrétne príklady sa nachádzajú v časti manuálu o podobách umenia.
Schéma povoľovania (podľa toho, kde sa pamätná tabuľa nachádza)
① Overenie vlastníctva budovy (kataster nehnuteľností: zbgis.skgeodesy.sk alebo mapa majetku mesta: data.bratislava.sk).
② Získanie súhlasu vlastníka objektu.
③ V prípade pamiatky alebo pamiatkového územia: žiadosť o stanovisko krajského pamiatkového úradu.
④ Podanie žiadosti na oddelenie kultúry mesta (pri mestských budovách povinné, inak odporúčané).
⑤ Vydanie stanoviska a následná realizácia.
V prípade nejasností sa obráťte na [email protected].
*Stavebník môže požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.
Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, sa poradie textov neurčuje.
Mesto nie je jediným regulátorom umiestňovania diel na svojom území. Súhlas mesta so zámerom neznamená, že dielo možno okamžite realizovať. Pred začatím realizácie treba zvážiť viaceré externé povinnosti a súhlasy:
Na čo ešte myslieť:
Nie je možné automaticky určiť, či je socha, pamätník alebo fontána hnuteľnou vecou, nehnuteľnosťou alebo stavbou. Právne posúdenie vždy závisí od konkrétneho prípadu* – najmä od toho, či je dielo pevne spojené so zemou, ako bolo technicky osadené, či ho možno demontovať bez poškodenia a aký postup sa zvolil pri jeho vzniku.
Občiansky zákonník síce definuje nehnuteľnosti, no pojem stavby podrobnejšie rozpracúva až stavebný zákon, pričom z neho vyplýva, že nie každé umelecké dielo vo verejnom priestore je automaticky stavbou a nehnuteľnosťou. V praxi neexistuje jednotný výklad a rovnaké dielo môžu rôzni aktéri posúdiť odlišne, preto je vždy potrebné individuálne hodnotenie vrátane preverenia evidencie vlastníka a prípadnej pamiatkovej ochrany.
*Od 1. 4. 2025 platí nová vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 o členení stavieb na tomto linku, príloha. Podľa nej:
Príklad umeleckého diela, ktoré je stavbou (je postavené stavebnými prácami, je pevne spojené so zemou a jeho vybudovanie podliehalo schvaľovaniu stavebným úradom):
Pomník sa nachádza pred budovou Národnej banky Slovenska. Štefan Papčo vytvoril 5-metrovú sochu zo sivej žuly s povrchom štiepaným do zložitej siete zárezov, priehlbín a zalomení, ktoré akoby zväzovali dôstojnú monumentálnu postavu a evokovali komplikované osudy nielen samotného Karvaša, ale aj ďalších jeho spolupútnikov. Jeho tvár je dobre rozpoznateľná, ale celkové vyznenie sochy je univerzálne a humanistické. Socha je osadená v dlažbe na kamennom podstavci, ktorého povrch je zvrásnený rovnobežnými vrypmi a v prednej časti je veľkými písmenami vyhĺbené meno IMRICH KARVAŠ.
Zdroj: umeniemesta.sk

Pamätník je umiestnený na Námestí slobody, jednom z centrálnych priestorov novembrových zhromaždení v roku 1989. Dielo svojím vyhotovením pripomína silu mierumilovného davu, ktorý sa vzoprel politickému nátlaku a bez použitia násilia si dokázal vynútiť požadované zmeny systému. Protestujúci dav symbolizujú bronzové odtlačky stôp na vrchnej časti betónového monobloku vystupujúceho do priestoru. Jeho čelnú stranu dopĺňa nápis 1989 v bronze a na ploche chodníka pred monoblokom štokovaný a pigmentovaný nápis NOVEMBER.
Zdroj: umeniemesta.sk

Príklad umeleckého diela, ktoré nie je stavbou (je položené na pozemku bez potreby pevného spojenia so zemou):
Autorky dielo vytvorili v roku 2020 špecificky pre verejný priestor mesta Chemnitz (Saská Kamenica), ktorému dodnes dominuje 7,1 metrov vysoká bronzová hlava Karla Marxa. Autorky reagovali na túto „hegemonickú hlavu“ doplnením zvyčajne neviditeľnej a nepriznanej časti tela – hrubého čreva – čím do pomníkovej ikonografie vniesli telesnosť, ktorá narúša tradíciu oddeľovania hlavy od tela a racionality od fyzickej skúsenosti. Dielo tak kriticky prehodnocuje všeobecný názor, že hlava by mala byť hlavným riadiacim centrom ľudského organizmu s výhradným vplyvom na naše konanie či celkovú osobnosť. Dielo Črevo je v jeho novom kontexte v areáli bratislavskej ZOO možné interpretovať ako „monument mikrobiómu“ – vodorovný a inkluzívny orgán, ktorý upriamuje pozornosť na voľným okom neviditeľný, ale systémové procesy ovplyvňujúci svet mikroorganizmov. Na podporu tohto vnímania socha svojím haptickým povrchom nabáda k somatickému prežívaniu v horizontálnom, nehierarchickom priestore, ktorý je možné preliezať, hrať sa v ňom alebo na ňom odpočívať.
Zdroj: umeniemesta.sk

Rýchla pomoc – odpovede na vaše najčastejšie otázky